História plastiky

Štvrtok 27. Septembra 2018

Vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že plastická chirurgia patrí medzi najmladšie disciplíny vo svete medicíny. Ale je to naozaj tak?
Staršia než kresťanstvo
Prvé pokusy uskutočniť plastickú operáciu sa objavujú už v 8. storočí pr. n. l. v oblasti Indie. Kedysi sa totiž niektoré zločiny trestali tak, že odsúdeným odťali nos alebo uši. Práve rekonštrukcia týchto častí tela sa stala výzvou pre vtedajších lekárov.
Na rekonštrukciu chýbajúceho nosa sa používala koža, ktorá sa stiahla z čela pacienta. Pochopiteľne, nešlo o žiadne skrášlenie - mať nos bolo veľmi dôležité pre zaradenie sa do spoločnosti. Zákroky a pokusy boli zdokumentované v zápisoch doktora Sushruta Samhita.
Uctievanie krásy nahého tela
V antickom Ríme sa pozornosť upriamovala na predstavu dokonalého tela. V zápisoch sa našli pokusy o zmenšenie pŕs - tentoraz mužských - ktoré boli zväčšené následkom obezity.
Ďalšou métou vtedajšej estetickej medicíny bolo odstraňovanie jaziev. Kým tie na tvári, rukách a hrudi boli znakom mužnosti, tie na chrbte boli znakom otrokov, ktorí dostávali rany bičom.
Počas stredoveku nastal úpadok plastickej chirurgie. Mnoho kresťanov považovalo akýkoľvek zásah do ľudského tela za čiernu mágiu. Zohavenie tela kvôli chorobe považovali za trest Boží.
Znovuzrodenie plastickej chirurgie nastalo počas renesancie, keď sa niektoré plastické operácie začali vykonávať aj v holičstve. Trhanie zubov, amputácie končatín, strihanie vlasov a plastické operácie patrili medzi ich špecializáciu.
Chirurgovia začali experimentovať s novými procedúrami. V niektorých prípadoch používali kožu zvierat, hlavne ošípaných, čo ale nezaznamenalo veľký úspech.
Učili sa od murára
Rozmach plastickej chirurgie nastal na konci 18. storočia, keď britskí lekári s úžasom sledovali indického murára pri chirurgickej práci. Ten majstrovsky od operoval nos britskému vojakovi, ktorému ho odrezali v tureckom väzení. Technika, ktorú použil, sa následne rýchlo šírila po Európe.
Za zakladateľa modernej plastickej chirurgie sa považuje novozélandský lekár Harold Gillies. Ten svoj talent a inovačné techniky plne rozvinul počas prvej svetovej vojny. Množstvo znetvorených tiel ho donútilo konať.
Vymohol si otvorenie špeciálneho oddelenia v Cambridge-skej nemocnici, kde vykonal spoločne so svojím tímom 11-tisíc rôznych operácií. V roku 1946 vykonal Gillies prvú operáciu, pri ktorej bola žena preoperovaná na muža. Novo vyskúšané postupy sa stali základom dnešnej plastickej chirurgie.
V roku 1962 vyvinul Thomas Cronin prvé implantáty vyrobené zo silikónu.
Namiesto silikónu chrupavky
Lekárske pokusy pri zväčšovaní ženských pŕs však prešli aj niekoľkými bizarnými omylmi. Než sa začal využívať silikón, používali sa všemožné materiály. Pre bohatých slonovina a pre chudobných drevo, ale aj sklenené guľôčky alebo chrupavky z dobytka.
Vedľajšími účinkami boli časté zápaly, odumieranie kože, infekčné ochorenia a v niektorých prípadoch aj smrť.
Aj keď tieto experimenty vyzerajú a pôsobia desivo, majú v histórii medicíny svoje nevyhnutné miesto. Plastická chirurgia je v 21. storočí neodmysliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti o pacienta.
Zrejme ste však nepredpokladali, že jej vývoj bol taký turbulentný. Máme veľké šťastie, že žijeme v dobe, v ktorej sa aj estetická lekárska veda dostala až do tohto štádia.